Monumentálna stavba nevyčísliteľnej architektonickej hodnoty dnes predstavuje jeden z najdôležitejších symbolov Číny.

Prvý Veľký múr bol postavený za vlády Prvého cisára, zakladateľa dynastie Čchin (221-206 pred Kristom). V priebehu takmer dvoch tisícročí ho postupne budovali panovníci 13 čínskych dynastií. Na stavbu bolo nasadených státisíce ľudí, predovšetkým zajatcov a trestancov. Veľký čínsky múr nie je však jednou súvislou stavbou, ale systémom na seba nadväzujúcich obranných opevnení. Jeho dĺžka sa  nedá určiť jednoznačne, pretože na niektorých miestach je prerušený, bol stavaný v rôznych časových etapách a na svojej ceste má mnoho prírodných prekážok. Podľa posledných oficiálnych meraní je dĺžka múru 21 199 kilometrov.

Horná časť stavby bola postavená tak, aby po hradbách mohlo prejsť vedľa seba 5 – 6 jazdcov na koňoch na čo bolo potrebných aspoň 8 metrov. Mohutné cimburie, opevnené veže so signálnymi ohňami, malé pevnosti rozmiestnené v „neveľkej“ vzdialenosti od seba, to všetko robilo  z Veľkého čínskeho múru takmer nedobytnú stavbu. Múr tvoria dve steny vysoké okolo 7 metrov. Na niektorých miestach je múr o niečo nižší a na niektorých dosahuje aj 10 metrov. Priestor medzi stenami bol vyplnený zeminou. Vnútri múru sú vybudované skladovacie priestory a spojovacie chodby a počet strážnych veží sa odhaduje na 25 tisíc. Začiatok má pri morskom zálive Po-chaj v provincii Che-pej na hraniciach Číny a Mandžuska.  Končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade kedysi tiahla  západným smerom Hodvábna cesta. Dnešnú podobu získal múr za dynastie Ming, kedy bol prebudovaný do súčasných úchvatných rozmerov s použitím kameňa a pálených tehál. Vznikla tak jediná mohutná hradba, ktorá sa stala takmer neprekonateľnou prekážkou, chrániacou proti lúpežným nájazdom nezvaných osadníkov a nepriateľov z iných kultúr. Až tri štvrtiny existujúcich opevnení z obdobia dynastie Ming sú dnes v zlom stave. V neporušenom stave je len približne 8,2 percenta z dĺžky múru. V súčasnosti je pre turistov sprístupnených niekoľko častí, kde sa dá v pokoji prejsť.  Niektoré časti sprístupnené verejnosti vedú cez strmé svahy miestnej krajiny. Pa-ta-ling je najnavštevovanejšou časťou s množstvom turistov a obchodníkov so stánkami. Trochu pokojnejšou časťou je oblasť Mutianyu, kde je múr menej strmý. Úsek Simatai predstavuje najnebezpečnejšiu sprístupnenú časť v neopravenej podobe. Múry tejto megalomanskej stavby sa stali pohrebiskom mnohých stavebných robotníkov, vojakov, ľudí na nútených prácach, trestancov i dedinčanov. Vysilení od ťažkej práce hladu a zimy zomierali a ich bezduché telá boli zamurovávané do stien. Z tohto dôvodu sa Veľký čínsky múr nazýva aj Najdlhším cintorínom sveta či Múrom sĺz. Jedna z povestí hovorí o pani Meng Ťiang a jej mužovi. Keď sa priblížila zima, putovala táto žena stovky kilometrov s teplým oblečením, len aby zistila, že jej manžel na stavbe zomrel. Z veľkého žiaľu si ľahla k múru a nariekala, až múr praskol a odhalil pozostatky jej muža, ktorého potom Meng odniesla na pohrebisko predkov. Dlho sa tradovalo ničím nepodložené tvrdenie amerického cestovateľa Richarda Halliburtona z roku 1938, že Veľký múr je jediným ľudským výtvorom viditeľným z Mesiaca. Drvivá väčšina pokusov o zachytenie Veľkého čínskeho múru zo zemského orbitu stroskotala. Je to síce úžasná stavba, ale je široká len pár metrov a jej farba pri pohľade zhora splýva s okolím. Čínsky múr teda nepatrí medzi stavby viditeľné z vesmíru a mnohé krajiny vrátane samotnej Číny už zakázali uvádzať túto informáciu v školských učebniciach.

Od roku 1978 je Veľký čínsky múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.