Na Machu Picchu je asi stovka terasovitých polí a v múroch domov sa nenájdu dva rovnaké kamene, každý z nich bol totiž opracovaný tak, aby dokonale zapadol na svoje miesto.

Roku 1911 sa americký archeológ Hiram Bingham vydal na expedíciu pozdĺž rieky Urubamba na východnej strane peruánskych Ánd. Mal v úmysle nájsť zvyšky legendárneho hlavného mesta Vilcabamba, kde Inkovia v 16. storočí po štyri desaťročia vzdorovali španielskym conquistadorom. Pri jednej z riečnych zákrut sa dedinčan menom Melchor Arteaga ponúkol, že mu ukáže zrúcaniny na impozantnom vrchu, ktorý sa týčil nad riekou Urubamba. Išlo o vrch Machu Picchu, čo znamená „starý vrch“ alebo „múdry starec“.

Na vrchole, skryté pod záplavou buriny, objavil Bingham terasovité polia, príbytky, schodiská, oltáre, námestia a chrámy. O rok neskôr sa ta vrátil na čele veľkej expedície, aby odkryl to, čo pokladal za Vilcabambu. Archeológovia potom toto miesto identifikovali ako Espíritu Pampa, menšie sídlisko, ktorému Bingham pri svojom výskume nevenoval pozornosť.

Senzačný nález už roku 1911 nastolil veľké otázniky. Čím bolo Machu Picchu vo svojej dobe? Prečo vyzerá, akoby ho náhle opustili? Prečo sa ani jeden kronikár z obdobia conquisty nezmieňuje o jeho existencii?

Podľa archeologických výskumov bolo Machu Picchu vybudované v 15. storočí za vlády kráľa Pachacuteca, najmocnejšieho panovníka inkských dejín. Vzhľadom na polohu na odľahlom mieste, ako aj preto, že na vrch bol ťažký prístup, sa niektorý archeológovia domnievajú, že išlo o súkromnú „rezidenciu“ panovníka. Iní zastávajú názor, že to pravdepodobne bola pevnosť, ktorú dal vybudovať Pachacutec s cieľom dobyť amazonskú panvu. Chrámy, oltáre a observatóriá, porovnateľné s tými v kráľovskom meste Cuzco, naznačujú, že to mohlo byť významné obradné miesto. Sám Bingham, ktorý umrel v presvedčení, že našiel Vilcabambu, vyslovil hypotézu, že ide o duchovnú kolísku inkskej civilizácie.

Ak sa turista rozhodne prejsť cestu Inkov, natrafí na malebn

é mestečko Winaywayna s impozantným observatóriom nad priepasťou, vzdialené na deň cesty od Slnečnej brány.

Náboženský komplex Machu Picchu sa rozprestiera na svahu pri hlavnom námestí mesta, na úpätí končiara Huayna Picchu. Epicentrom je Chrám Slnka, kruhová veža z dokonale vyhladených kameňov, ktorej základňu tvorí jaskyňa známa ako Kráľovská hrobka. Sofistikovaná štruktúra mala slúžiť na astronomické merania, podobne ako aj ďalšie impozantné stavby mesta. Veľký poč

et observatórií podporuje hypotézu, že Machu Picchu bolo miestom len pre zopár vyvolených, ktorým dôkladná znalosť hviezd dávala tak duchovnú, ako aj pozemskú moc. Podľa niektorých odborníkov práve tieto znalosti umožnili Inkom rozšíriť svoje územia po celej dĺžke Ánd aj napriek tomu, že nepoznali písmo.